Kto je za to zodpovedný

Autor: Mara Leitmanová | 10.10.2012 o 17:00 | Karma článku: 5,56 | Prečítané:  441x

Prípad utýranej Lucky pritiahol pozornosť  celého Slovenska. Smrťou dievčatka  vyšli najavo strašné, ohromujúce skutočnosti. Nevlastný otec, ktorý dieťa utýral na smrť. Matka, ktorá pripustila, aby jej dieťa tak dlho a tak veľmi trpelo. Štátne inštitúcie, ktoré nedokázali dieťa ochrániť. Slovensko ostalo šokované a množia sa otázky. Ako je toto možné? Prečo úrady nekonali? Kto je za to zodpovedný?

K otázke zodpovednosti sa dá povedať len jedno: zodpovední sme všetci.

Štát, ktorý je síce signatárom najrôznejších medzinárodných dohovorov garantujúcich ochranu práv a záujmov detí, ale v ochrane detí ohrozených násilím zlyháva, pretože to jednoducho nie je preň priorita.

Štátne a verejné inštitúcie, ktoré za desaťročia len minimálne prispeli k budovaniu systému komplexných opatrení zaručujúcich deťom včasnú a účinnú pomoc – týka sa rovnako orgánov sociálnoprávnej ochrany, polície, súdov, zdravotníctva a školstva.

Detskí lekári, ktorí majú z titulu dennodennej starostlivosti o detských pacientov jedinečnú možnosť zachytiť známky týrania a zneužívania detí, ale v tomto smere sa neangažujú vôbec, alebo len minimálne.

Podobne učitelia, detskí psychológovia...

My, mimovládne organizácie, ktoré roky poukazujeme na diery v systéme ochrany detí a voláme po zmenách, ale asi nie dosť hlasno a vytrvalo.

Médiá, ktoré sa témy chopia vždy len vtedy, keď dôjde k najhoršiemu.

Celá spoločnosť. Popri všadeprítomných sociálnych a ekonomických témach, škandáloch a kauzách sa tu roky zabúda na najohrozenejšie skupiny – deti. Možno preto, že ohrozené deti nevedia zdvihnúť hlas na svoju obranu, nepôjdu do médií, nebudú štrajkovať, spisovať petície...

Vždy spozorniem, keď sa v kauzách ako táto hovorí o „zlyhaní ľudského faktora“. Áno, sú to konkrétni ľudia, ktorí napokon konajú alebo nekonajú, robia správne alebo nesprávne rozhodnutia. Aj títo ľudia však potrebujú oporu v systéme, ktorý jasne vymedzí ich kompetencie a povinnosti, vyzbrojí ich primeranými pracovnými podmienkami a nástrojmi, určí konkrétne postupy a dohliadne na ich dodržiavanie.

Luckin príbeh verejnosť zaskočil. S ľútosťou musím povedať, že nás, ktorí sa roky venujeme pomoci týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom, neprekvapil. Ak systém dlhodobo nefunguje alebo funguje slabo, je len otázkou času, kedy dôjde k fatálnym následkom. A ak akákoľvek organizácia nášho typu dennodenne pracuje s ohrozenými deťmi a rodinami, stačí pár rokov, aby sme zistili, čo v systéme funguje, čo nefunguje a čo treba zmeniť. To z nás nehovorí prehnané sebavedomie, iba zistenie, že k rovnakým záverom prichádzajú kolegovia z partnerských organizácií na celom svete. A tak nám neostáva iné, ako donekonečna opakovať, že ak máme ako krajina poskytnúť ohrozeným deťom naozaj včasnú a účinnú pomoc, treba pri akomkoľvek konaní a rozhodovaní dbať na ich najlepší záujem. Myslieť na to, že je nutné poskytovať im zvýšenú ochranu, lebo samy sa ochrániť nedokážu. Stanoviť jasné postupy pomoci, záväzné pre každého z aktérov, overovať ich a monitorovať. A najmä – spolupracovať. Prípady týrania, zneužívania a zanedbávania detí sú také zložité a zasahujú toľko oblastí života dieťaťa a rodiny, že na ich riešení sa musia podieľať spoločne všetci zainteresovaní. Ak sa nepodarí prelomiť úzko rezortný prístup, výsledok sa nedostaví. A prídu ďalšie Lucky...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?